Štáty by mali podľa neho sami rozhodnúť, akú formu pomoci zvolia, a to
bez príkazu povinného finančného či materiálneho príspevku. "Prijatie
tejto reformy je reálnou ukážkou, aké dôležité je ponechanie práva veta
v kľúčových oblastiach presadzovania národnoštátnych záujmov,"
skonštatoval Blanár s tým, že pri tomto hlasovaní nebolo možné uplatniť
právo veta. Aj preto bol návrh, napriek nesúhlasu SR i ďalších štátov,
schválený.
Nový pakt nie je podľa neho dlhodobo udržateľným riešením. Nelegálnu
migráciu vníma ako obrovskú výzvu, ktorej Európska únia (EÚ) čelí, podľa
Blanára je však povinnosťou riešiť ju predovšetkým v súlade so
suverénnymi záujmami krajiny. Treba si podľa neho priznať, že ochrana
schengenského priestoru proti nelegálnej migrácii nie je dostatočná a
nový migračný pakt tento problém nevyrieši. "Opakujeme, že je
potrebné sa sústrediť na posilnenie ochrany vonkajšej hranice EÚ a
rovnako na intervencie a opatrenia v krajinách, odkiaľ nelegálna
migrácia prichádza," zdôraznil Blanár.
Európsky parlament v stredu schválil desať legislatívnych textov k
reforme európskej migračnej a azylovej politiky dohodnutej s členskými
štátmi EÚ vlani v decembri. Jedno zo schválených nariadení stanovuje, že
krajinám EÚ, ktoré sú vystavené migračnému tlaku, pomôžu ostatné
členské štáty buď premiestnením žiadateľov o azyl na svoje územie,
finančnými príspevkami alebo prevádzkovou a technickou podporou. Reforma
počíta aj s rýchlejším návratom neúspešných žiadateľov o azyl do krajín
ich pôvodu. Nové pravidlá by mali vstúpiť do platnosti od mája 2026.